reklama

PSI DENNIK

prvý týždeň: Ubehlo sedem dní, čo som sa narodil. Ako sa teším, že som na tomto svete !

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

prvý mesiac: Moja mama sa o mňa veľmi stará. Je to príkladná mama.

druhý mesiac: Dnes ma oddelili od mamy. Bola nepokojná a jej oči vraveli zbohom. Dúfam, že nová rodina sa bude o mňa starať tak, ako ona. Sľúbila mi to.

štvrtý mesiac: Veľmi rýchlo som vyrástol. V dome je veľa detí a ja ich beriem ako svojich súrodencov. Veľa sa zabávame.

piaty mesiac: Dnes ma vyhrešili. Moja panička sa nahnevala, pretože som sa vycikal na dlážku v kuchyni, ale nikdy mi nepovedali, kde to mám urobiť.

ôsmy mesiac: Som šťastný pes. Poznám teplo domova a cítim sa bezpečne. Moja ľudská rodina ma má rada a nechá ma robiť veľa vecí. Vždy sa mi niečo ujde zo spoločného stola. Záhrada je obrovská. Môžem si v nej  zahrabať moju obľúbenú kosť ako moji predkovia vlci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

dvanásty mesiac: Dnes mám rok. Som dospelák! Moji páni hovoria, že rastiem rýchlejšie ako predpokladali. Určite sú na mňa pyšní...

trinásty mesiac: Ako zle som sa dnes cítil. Môj braček, jedno z detí, mi zobralo loptičku. Ja som mu nikdy nebral jeho hračky! Keď som si ju chcel vziať späť, nechtiac som sa mu zahrýzol do ruky. Začal kričať a plakať a ja som ostal veľmi smutný. Po prvotnom šoku ma priviazali tak, že som sa nemohol hýbať. Bolo horúco a ja som nemal v blízkosti vodu. Len som ich počul hovoriť o tom, že by som mal ísť na nejaké pozorovanie, a že som nevďačný.

pätnásty mesiac: Už nič nie je ako predtým.Bývam na terase a cítim sa veľmi sám. Neviem, prečo ma už moja rodina nemá rada. Občas zabudnú, že som hladný, smädný a keď prši, nemám sa kam skryť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

šestnásty mesiac: Dnes ma pustili z terasy. Bol som šťastný, že mi odpustili. Skákal som od radosti, krútil chvostom ako nikdy predtým. Berú ma na prechádzku. Nastúpim do auta plný očakávaní kam ideme. Veľmi sa teším, že sa budem hrať s mojou rodinou. Zastavili sme, otvorili dvere a ja som vystúpil veriac, že prežijeme skvelý deň. Nechápem, prečo zatvorili dvere a odišli. “Počkajte ma! Zabudli ste na mňa!” Bežal som zo všetkých síl, ale po chvíli som si uvedomil, že ich nikdy nedobehnem. Auto sa zmenšovalo a ja som pochopil, že na mňa zabudli.

sedemnásty mesiac: Snažil som sa nájsť cestu domov, ale bezvýsledne.Som stratený. Občas sa stretnem s dobrými ľuďmi, ktorí mi dajú niečo na zahryznutie a trochu vody. Ja sa im poďakujem pohľadom, ktorý ich žiada, aby si ma adoptovali, že im budem oddaný až do smrti. Oni ma však len poľutujú, odídu a ja som opäť sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

osemnásty mesiac: Jedného dňa som prechádzal popri škole a uvidel som veľa detí. Priblížil som sa ku skupinke. S obrovským rehotom na mňa spustili spŕšku kameňov. Vraj kto ma lepšiu mušku. Jeden z kameňov mi zasiahol oko. Zrazu som nič nevidel.

devätnásty mesiac: Už sa ku mne nepriblíži nikto. Myslím, že je to kvôli tomu, že dávno nie som pekný pes. Som vychrtlý, bez oka, mám ranu po tom, ako ma dohrýzol silnejší pes a nemám nikoho, kto by mi vyčesal srsť. Ľudia sa viac so mnou neláskajú. Dostávam od nich akurát tak rany metlou, keď sa pokúšam spať pred ich vchodom.

dvadsiaty mesiac: Takmer sa nemôžem hýbať. Dnes som sa pokúsil prejsť cez cestu a jedno auto ma takmer prešlo, hoci som bol presvedčený, že som na bezpečnom mieste. Nikdy nezabudnem na uspokojenie v tvári šoféra, keď do mňa vrazil. Ach, keby ma bol zabil...Ale kdeže, len mi zranil bok a bolesť je neznesiteľná...Moje roztrasené labky ma takmer ledva odnesú na kraj cesty, kde je trocha trávy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už som asi desať dní na slnku, daždi a zime. Bez jedla. Cítim sa veľmi zle. Som úplne premoknutý a myslím, že mi zišla srsť. Niektorí ľudia prejdú bez povšimnutia, iní na mňa kričia, aby som sa nepriblížil. Je to smiešne, veď sa nemôžem hýbať...Som takmer v bezvedomí, zrazu mi neznáma sila otvorí oči. Akási príjemná žena sa mi starostlivo prihovára: “Úbohý psík, čo ti len urobili...” Spolu s ňou prišiel pán v bielom plášti, začal ma prehliadať a povedal: “ Ľutujem, pani, ale tu už neexistuje riešenie...” Pani sa skotúľajú po tvári obrovské slzy. Z posledných síl som pokrútil chvostom, aby som sa jej mohol poďakovať za to, že mi pomohla odpočinúť si. Ucítil som pichnutie injekciou a zaspal som, kým ma hladila po hlave, mysliac nato, prečo som sa musel narodiť, ak ma nikto nemal rád.

Lucia Flimelová

Lucia Flimelová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je mi fajn. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu